Život Prešova
online
online
Arktída sa topí: Špicbergy stratili miliardy ton ľadu za šesť týždňov
21.08.2025 Celý región
Oslo
20. augusta (TASR) — Ľadovce na súostroví Špicbergy ležiacom v Severnom
ľadovom oceáne severne od Nórska prišli v lete 2024 o obrovské množstvo
ľadu. Vedci vypočítali, že išlo o 61,7 gigatony (možná odchýlka je
plus/mínus 11,1 gigatony), čo predstavuje stratu približne jedného
percenta tamojšej masy ľadu. TASR o tom informuje na základe správy
agentúry DPA citujúcej zistenia tímu vedeného Thomasom V. Schulerom z
Univerzity v Osle, ktoré zverejnil časopis Proceedings of the National
Academy of Sciences (PNAS).
Toto topenie „prekonalo všetky predchádzajúce pozorovania“, píšu vedci. Spomínané údaje získali pomocou pozorovaní, modelovania a diaľkového prieskumu.
Ak sa vezme do úvahy úbytok ľadovcov v okolitých oblastiach, prišlo Barentsovo more, na ktorého severozápadnom okraji Špicbergy ležia, za jediný rok o približne 102 gigaton ľadu (plus/mínus 22,9 gigatony). Táto skutočnosť mala vplyv aj na hladinu globálneho oceánu: Podľa analýz sa zvýšila o približne o 0,27 milimetra, z čoho 0,16 milimetra bolo spôsobených topením ľadu na Špicbergoch.
Grónsky ľadový príkrov prišiel podľa vedcov počas toho istého leta o porovnateľné množstvo ľadu ako Špicbergy (55 gigaton, plus/mínus 35 gigaton), ten však pokrýva približne 50-krát väčšiu plochu.
„Väčšina úbytku ľadu (na Špicbergoch) v roku 2024 nastala počas šesťtýždňového obdobia pretrvávajúcich atmosférických cirkulačných vzorcov, ktoré boli príčinou rekordne vysokých teplôt,“ uviedli výskumníci v PNAS.
Hoci v súčasných klimatických podmienkach ide o zriedkavú situáciu, predpovede podľa nich naznačujú, že „takéto teplotné úrovne budú do konca 21. storočia čoraz bežnejšie a možno dokonca prekonajú tie z roku 2024.“
Schulerov tím sa preto domnieva, že leto 2024 na Špicbergoch môže slúžiť ako základ prognózy topenia ľadu v Arktíde a poskytnúť predstavu o podmienkach, ktoré nastanú o 70 rokov.
Toto topenie „prekonalo všetky predchádzajúce pozorovania“, píšu vedci. Spomínané údaje získali pomocou pozorovaní, modelovania a diaľkového prieskumu.
Ak sa vezme do úvahy úbytok ľadovcov v okolitých oblastiach, prišlo Barentsovo more, na ktorého severozápadnom okraji Špicbergy ležia, za jediný rok o približne 102 gigaton ľadu (plus/mínus 22,9 gigatony). Táto skutočnosť mala vplyv aj na hladinu globálneho oceánu: Podľa analýz sa zvýšila o približne o 0,27 milimetra, z čoho 0,16 milimetra bolo spôsobených topením ľadu na Špicbergoch.
Grónsky ľadový príkrov prišiel podľa vedcov počas toho istého leta o porovnateľné množstvo ľadu ako Špicbergy (55 gigaton, plus/mínus 35 gigaton), ten však pokrýva približne 50-krát väčšiu plochu.
„Väčšina úbytku ľadu (na Špicbergoch) v roku 2024 nastala počas šesťtýždňového obdobia pretrvávajúcich atmosférických cirkulačných vzorcov, ktoré boli príčinou rekordne vysokých teplôt,“ uviedli výskumníci v PNAS.
Hoci v súčasných klimatických podmienkach ide o zriedkavú situáciu, predpovede podľa nich naznačujú, že „takéto teplotné úrovne budú do konca 21. storočia čoraz bežnejšie a možno dokonca prekonajú tie z roku 2024.“
Schulerov tím sa preto domnieva, že leto 2024 na Špicbergoch môže slúžiť ako základ prognózy topenia ľadu v Arktíde a poskytnúť predstavu o podmienkach, ktoré nastanú o 70 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
